Boj o do poslednej minúty - o pozíciu lídra
V sobotu popoludní sa v Malom Šariši stretli v priamom súboji o prvé miesto v tabuľke žiaci domáceho Malého Šariša a žiaci z Brezovice, ktorí tento rok obhajujú minuloročné prvenstvo. Hostia došli na zápas z časovým predstihom ,kedy už hodinu a pol boli v Malom Šariši, aby sa dobre pripravili na tento pre nich dôležitý zápas. Domáci sa schádzali, ako je zvykom 40 minút pred zápasom.
Tesne pred výkopom, sme nedočkavo čakali na príchod strelca Aďa, ktorý po prvom zápase, keď v Michaľanoch strelil svoje prvé dva góly, no tri týždne sme ho potom nevideli, kvôli táboru, ktorý absolvoval v Bardejove. V hodine dvanástej, ako sa hovorí došiel aj s ockom, ktorý ho bol vyzdvihnúť a rýchlosťou blesku ho priviezol práve včas , keď domáci a aj hostia už boli nastúpený na zápas. Povedal som si v duchu „ toto je dobré znamenie“.
Zápas sa mohol začať. Hostia nabudený poslednými výsledkami začali hrať útočne, technický a dostávali sa aj do šancí. Najväčšie problémy obrane robil hráč s číslo 10 Štefan Platný, ktorý bol v útoku ozaj „ platný“. Po 5 minútach hry, kedy sme sa zväčša bránili, sme začali aj mi umne kombinovať po stranách zálohy cez Tonka a Igora, dostávali sme sa do náznakov šancí, najme Aďo a Šimon. V strede poľa boli veľmi silní na lopte Višňa a Džačo, ktorý obehali celý priestor, postrážili dobre hrajúceho hráča v strede poľa s číslom Branislava Šefčíka a hnali naších chlapcov dopredu. Vzadu umne dirigoval hru Maťo, ktorý rozumne rozohrával lopty do strán a keď bolo treba tak zatiahol „ručnú brzdu“. Prvý gól padol po faule na Džača, keď sa svojim typickým prienikom dostával do šestnástky. Sám faulovaný hráč si pohľadom vypýtal možnosť zahrávať tento priamy kop, ktorý kopol nádherne k ľavej žrdi od ktorej sa lopta odrazila do brány. Brankár nemal šancu, diváci vytlieskali exekútora priameho kopu a stav sa menil prvý raz v 21 minúte v prospech domácich 1-0. Po tomto gólovom zápise, sme ešte viac hostí pritlačili k ich bráne a po kolmici Igor, Šimon sa dostal do gólovej šance Aďo ,ktorý preloboval brankára, ale minul bránu. Následne z protiútoku sme inkasovali, kedy stredový hráč s číslom 8 potiahol útok cez stred poľa , umne si spravil dvoch hráčov z obrany a vysunul v 16- tke hráča s číslom 10 / podľa mňa a aj ľudí ,ktorí boli na tomto zápase do ofsajdu!!!/ a ten skóroval v 25 minúte zápasu stav vyrovnaný 1-1. Mali sme ťažké srdce na rozhodcu, lebo to bol jasný ofsajd, ale v tej chvíli sme nemohli s tým už nič spraviť. Polčas sme dohrali a v šatni sme si cez polčas povedali, že toto je náš zápas, že ho vyhráme, lebo potom hrať v Brezovici, bude ťažké, tak sme chceli domáci zápas za každú cenu vyhrať.
Polčas sme začali s nasadením , ktoré vyústilo do nádhernej prihrávky poza obranu od Tonka a Aďo v 38 minúte nedal brankárovi súpera žiadnu šancu, keď svoju strelu nekompromisne zaklincoval pod brvno 2-1. Radosť z gólu vystriedal boj na ihrisku. Celý druhý polčas sme dominovali, mali sme loptu pod kontrolou, mali sme tri- štyri čisté gólové šance, ale stav sa už nemenil. Súper pohrozil ešte raz v 50 minúte, kedy po nedorozumení stopérov Maťa a Olivera sa hráč s číslom 10 rútil sám na bránu, ale naša brankárska jednotka Heňo, im nedal možnosť na radosť. Výnimočnosť zápasu podpísal aj fakt, že ani jeden z trénerov nestriedal v zápase, aj keď na lavičke mali zhodne po 4 náhradníkov. Stav sme už ubránili a pripísali sme si ďalšie tri body a zároveň sme sa dostali na čelo priebežnej tabuľky žiakov.
Chcem pochváliť celý tím, ale hlavne Višňu, ktorý bojoval hore dole, ťahal útoky a vytváral šance pre našich útočníkov. Od 55 minúty hral cez bolesť, kedy dostával krče, ale ako správny kapitán bojoval až dokonca a preto si zaslúži veľký obdiv a vďaku.
